17. november 1989 - nežná revolúcia alebo podvod na občanoch?

Tzv. novembrová "Nežná revolúcia" v roku 1989 dodnes zosobňuje pád totalitného komunistického režimu v bývalom Československu. Krajinu vo svete významným spôsobom zviditeľnila ako svetlý príklad vysoko kultivovanej spoločnosti s uvedomelými občanmi a s totalitnou vládou schopnou samoreflexie. Uskutočnil sa prevrat v demokratickú spoločnosť, ktorý nám mohol závidieť celý svet.

Na začiatku bola nevinná manifestácia...

17. november bol medzinárodnou študentskou úniou stanovený ako Deň študentstva. Týmto pamätným dňom sme si pôvodne pripomínali udalostí z roku 1939, kedy boli v Prahe po pohrebe českého študenta medicíny Jana Opletala potrestaní všetci českí vysokoškoláci zatvorením škôl. Od roku 1941 bol 17. november dňom spomienky na popravených a umučených študentov, ktorí zdvihli svoj hlas na znamenie odporu voči nacistickým utlačovateľom.

Pochod 17. novembra v roku 1989 bol plánovaný niekoľko mesiacov vopred a bol povolený mestským výborom KSČ. Funkcionári vopred vytýčili trasu pochodu, pričom miestne Zbory národnej bezpečnosti dostali za úlohu zaisťovať pokojný priebeh celej manifestácie. Na stretnutí ministra vnútra Kincla s generálnym tajomníkom ÚV KSČ Jakešom bolo dojednané, že napriek určitým protisocialistickým náladám prejavujúcim sa u skupiny študentov, nesmie dôjsť k zásahu bezpečnostných zložiek.

Pozadie prevratu...

V rokoch 1969 - 1970 bolo približne 1 000 funkcionárov KSČ formou vylúčenia z KSČ prevedených do tzv. zálohy, čo znamená ich použitie v takých situáciách, aká vznikla po založení Charty 77, po 17. novembri 1989 a pre ďalšie situácie, ktoré boli projektované ako ďalšie možné varianty. Tieto osoby emigrovali do zahraničia s poslaním pôsobiť v politickej opozícii so spravodajským určením. Okamžite dostávali politický azyl, zamestnanie v exponovaných inštitúciách hostiteľských štátov alebo profesúry. Títo ľudia organizovali v zahraničí malé lobistické nátlakové skupiny, ktoré si postupne vytvárali kontakty na medzinárodné organizácie a vlády štátov, zakladali nakladateľstvá a vydavateľstvá, nadácie, organizovali zbierky finančných prostriedkov.

Finančné prostriedky na činnosť Charty 77 pochádzali z medzinárodného PEN-klubu, ktorý financovala CIA, Rotary-klubu, Jewish Agency, Guggenheimovej nadácie v USA, B'rith, Masarykovej nadácie pri Masarykovom múzeu v Izraeli a pod. Charta 77 vo svojom vyhlásení z 1. 1. 1977 konštatuje, že nechce škodiť komunistickému režimu, ale chce s ním viesť konštruktívny dialóg. Reakcia, ktorú proti Charte 77 rozpútal ÚV KSČ, mala za cieľ upozorňovať na Chartu a popularizovať ju v protikomunisticky zmýšľajúcej časti verejnosti. Hlavnú činnosť popularizácie prevzali vysielače Slobodná Európa, Hlas Ameriky a BBC.

Napriek tomu, že vydavateľská činnosť Charty bola v duchu vtedajších platných zákonov protizákonná (minimálne podľa § 112 - Trestného zákona: poškodzovanie záujmov republiky v cudzine), nikto nikdy proti vydavateľom nezakročil. Je nepochybné, že keby nebola žiadúca, ŠTB by takúto skupinu zlikvidovalo za 24 hodín, a nikto na verejnosti by sa nikdy o žiadnej charte nedozvedel. Prijímanie členov (signatárov) Charty 77 sa skončilo dňom 17. 11. 1989, keď ich počet dosiahol 1 900. Úplná väčšina z nich podpísala Chartu 77 zo vzdoru proti režimu bez toho, aby tušila čokoľvek o charaktere a poslaní tejto tajuplnej organizácie.

Túto riadilo približne 70 až 85 ľudí a pozostávala z príslušníkov niekoľkých rodín navzájom spútaných rodinnými, príbuzenskými a finančnými zväzkami. Boli to predovšetkým rodiny Havlovcov, Dienstbierovcov, Šabatovcov, Němcovcov, Paloušovcov, Marvanovcov, Hromádkovcov, Rumlovcov, Šternovcov atď. Hneď po "Nežnej revolúcii" približne 100 týchto rodín, ich príbuzných a priateľov zaujalo pozície v najvyšších štátnych, diplomatických a hospodárskych funkciách štátu. Túto skupinu občanov Československa schválili na následné aktuálne poslanie orgány ZSSR a USA prostredníctvom ŠTB, KGB, CIA a MOSADu.

Občasné odsudzovanie a väznenie členov Charty 77 do 17. novembra 1989 sa stávalo podnetom pre obrovskú medzinárodnú propagačnú kampaň, ktorú viedli zahraničné vysielače. Obyvatelia Československa sa takýmto spôsobom zoznamovali s ľuďmi, o ktorých by inak v novembri 1989 nikto nevedel. Organizovaná reklama a propaganda z nich urobila hrdinov, mučeníkov, veľkých spisovateľov, mysliteľov, politikov a demokracii oddaných štátnikov.

Riadenie Charty 77 prebiehalo veľmi komplikovaným spôsobom, ktorý dovoľoval kontrolu zo strany USA, pričom hlavnú riadiacu funkciu vykonávali osoby z bázy KGB. Hlavnou kontaktnou osobnosťou bol od roku 1987 poverený vedúci 13. oddelenia ÚV KSČ Rudolf Hegenbart, ktorý bol priamo zaangažovaný na príprave prevratu od augusta 1989 až po jeho vykonanie 17. 11. 1989. Deň 17. november 1989 bol zvolený ako najvhodnejší vzhľadom na to, že bol medzinárodným sviatkom študentstva a zaručoval medzinárodnú odozvu. Tak isto to bol posledný termín pred schôdzkou Gorbačov - Bush na Malte, kde mali prerokovať ďalší postup veľmocí pri riadení zjednocovania Nemecka, čo predpokladalo aj politickú zmenu v Československu.

Samotná príprava manifestácie bola na rokovaní Pražskej vysokoškolskej rady zmanipulovaná aj vďaka účasti Vasiľa Mohoritu, takže prevažne neupozornení študenti vpochodovali do vopred pripravenej pasce. Dve hodiny pred príchodom sprievodu na Národnú triedu v Prahe bola zastavená premávka električiek v oboch smeroch a Národná trieda bola v tom čase úplne vyprataná (ľudoprázdna). Pohotovostné oddiely ZNB boli v pohotovosti na Mikulandskej a na Konyiktskej ulici už tri hodiny pred príchodom sprievodu. Asi jednu hodinu pred príchodom boli uzamknuté domové brány všetkých domov od Perštýna až k Národnému divadlu.

Zásahová čata ÚRNA (Útvary rýchleho nasadenia), ktorá bola v treťom pohotovostnom slede (jej členovia boli doma pri rodinách, ale museli byť k dispozícii pri telefóne), dostala o 10:30 telefonický rozkaz okamžite sa vrátiť k útvaru (osem hodín pred nasadením), asi štyri hodiny pred začiatkom manifestácie na Vyšehrade. Po príchode k útvaru im bola nariadená pohotovosť. Keď čata nastúpila v maskovacích uniformách a maskovacích čiapkach, dostala rozkaz nasadiť si červené barety, ktoré sú súčasťou vychádzkovej uniformy. O 11:30 čatu previezli autobusom na Bartolomejskú ulicu na sústredenie. Od 13:45 prebiehala inštruktáž. Vykonávali ju traja dôstojníci ŠTB v civile a bola zameraná na zákrok pri Národnom divadle, čo bolo v čase, keď sa manifestácia vo vzdialenosti asi tri kilometre začínala.

Zásahovej čate na zväčšenom obraze podrobne vysvetlili uzáver pri Národnom divadle vrátane nasadenia automobilu so zábranami. Čatu inštruovali, že dôstojníci ŠtB im budú ukazovať vytipované osoby v sprievode, ktoré mali vytiahnuť a zadržať. V popoludňajších hodinách v piatok 17. novembra 1989 opustilo Prahu celé vedenie Charty 77 vrátane rodín. V Prahe zostali iba Uhl, Benda, Němcová. V tom čase existovalo nebezpečenstvo ich zatknutia v prípade, že by sa Hegenbartovi nepodarilo okamžite paralyzovať akcie a rozhodnutia väčšiny vedúcich ÚV KSČ a FMV, ktorí do charakteru operácie neboli zasvätení. Už v sobotu na poludnie sa všetci vrátili späť. Vtedy a v priebehu nedele sa podarilo Hegenbartovi definitívne odstrániť nebezpečenstvo zákroku Ľudových milícií, ktoré Jakeš, ako najvyšší predstaviteľ ÚV KSČ, zmobilizoval.

Hrozil ozbrojený konflikt, pretože Ľudové milície mali v tom čase 150 000 plne vyzbrojených a bojovne naladených členov - prevažne tvrdých komunistov. Cieľom operácie nebolo iba odstrániť Jakeša, ale zariadiť všeobecný ústup komunistov na vopred pripravené pozície. Približne v tom čase, po zatknutí Václava Havla, Hegenbart začal mobilizovať hercov, spevákov a ďalších na podpisové akcie za jeho prepustenie. Všetci iniciátori boli komunisti. Manifestáciu a neskôr aj organizovanie študentov riadili výlučne deti prominentných rodičov. 86 % z nich malo rodičov vo vysokých funkciách KSČ, FMV, v diplomatických službách, vo funkcii generálnych riaditeľov, vysokoškolských profesorov atď. Títo študenti boli inštruovaní svojimi rodičmi a už od januára 1989 mali pripravené heslá ako "Nie sme ako oni!", "Nechceme násilie!" atď. a formy ich uplatňovania pri demonštráciách tak, aby nedochádzalo k fyzickému napádaniu komunistov, čo bola jedna z podmienok dohody o odovzdaní moci, pričom záruky za ňu prevzali samotní komunisti prostredníctvom študentov a OF (Občianského fóra).

Koncepcia OF bola dohodnutá asi pol roka pred prevratom a schválil ju sám Hegenbart. OF oficiálne vzniklo v nedeľu podvečer a vyhlásil ho Havel v realistickom divadle. Poverení dôstojníci ŠtB na toto vyhlásenie zvážali svojimi súkromnými autami všetkých hlavných členov Charty 77. Uvoľnenie divadiel fingovaním protestných štrajkov organizovala ŠtB prostredníctvom svojich agentov medzi hercami a základnými organizáciami KSČ v divadlách. Vedením OF boli poverení výhradne kmeňoví členovia Charty 77. Predpokladá sa, že na nasadenie v OF bolo uvoľnených približne 1 100 ľudí z novej databázy KGB. V rámci dohôd o kontinuite moci komunistickej oligarchie bola činnosť Občianskeho fóra od začiatku až k voľbám vedená k likvidácii akejkoľvek potenciálnej opozície, ktorá by mohla vzniknúť. Preto bolo v období február - apríl 1990 rozbité študentské hnutie a vyradené z akejkoľvek politickej konkurencie a učinené celkom pasívnym. Rôznymi kauzami a aférami boli postupne zdiskreditované KDÚ, Československá strana socialistická, Republikánska strana, Lidová strana a ďalšie. A rovnako boli odstavení aj skutoční politickí väzni, ktorí boli režimom prenasledovaní.

V polovici roku 1988 bolo o príprave politického prevratu v Československu informovaných 12 ľudí z najvyššieho orgánu KSČ. V októbri 1989 sa tento počet zväčšil na približne 90 ľudí, z ktorých väčšina nebola priamo členmi aparátu ÚV KSČ. Úplná väčšina členov KSČ bola prevratom a stratou svojej moci prekvapená a označovala postup svojho vedenia za zradu. V decembri 1989 boli všetci rozhodujúci funkcionári KSČ, Ľudových milícií, armády a FMV presne informovaní o tom, že udalosti sú iba taktickou formou zmien inak v krátkom čase neuskutočniteľných. Latentná pohotovosť všetkých týchto zložiek vrátane armády bola udržiavaná do marca 1990, keď bola dojednaná nepostihnuteľnosť zákonom číslo 15/90 z 23. 1. 1990, ktorý zaručoval KSČ verejnú právnu ochranu garantovanú novou vládou.

Záverom...

Priebeh "nežnej revolúcie" bol vynikajúco pripravený. Priehľadnosť celej akcie mala v očiach verejnosti zastrieť fáma o nevydarenom puči ŠTB, ktorý v kritickom bode zlyhal, a ktorý využili demokraticky zmýšľajúce sily v prospech "nežnej revolúcie". Je nesporné, že keby Sovietsky zväz prostredníctvom KGB neodmietol akúkoľvek podporu komunistickému režimu, komunisti by sa nikdy dobrovoľne nevzdali vedúcej úlohy v štáte a k žiadnej "nežnej" ani inej revolúcii by nikdy nedošlo.

Časť vrcholových prominentov KSČ v spolupráci so zahraničnými investormi zorganizovali súkromný prevrat, ktorý im pomohol zlegalizovať nakradnuté majetky držané na účtoch v zahraničných bankách a participovať popri zahraničných žralokoch na privatizácii spoločného národného majetku. Obetovali našu krajinu, naše životy, ktoré uvrhli do ekonomického a duchovného jarma v prospech osobnej prosperity. Z vysokých funkcionárov KSČ sa stali poprední podnikatelia a politickí lídri. Krok za krokom, z roka na rok, ruka v ruke so zahraničným korporátom systematicky devastovali našu krajinu a priviedli ju na pokraj politickej, ekonomickej a morálnej priepasti.

Keď si pozrieme na celý priebeh prevratu spred viac ako 30 rokov, je až nápadne podobný tomu, čo sa deje v súčasnosti. V roku 1989 ľudí vyhnali do ulíc na Generálny štrajk správou o zavraždení študenta Šmída. Niečo podobné sa udialo aj nedávno, keď bol zavraždený novinár s priateľkou. Aj vtedy sa chystal prevrat organizovaný zo zahraničia, ktorý sa podarilo zavŕšiť vo voľbách v roku 2019. Za pomoci zahraničných médií, prieskumných agentúr, spoločnosti ESET a mimovládneho zahraničím plateného sektora. Celé voľby neboli vedené v duchu nejakých programov, ale proti niekomu - proti Ficovi. Fico bol problém, pretože v roku 2009, keď prebehla testovacia fáza projektu COVID 19 neprejavil dostatočnú servílnosť pri nákupe vakcín proti vtedajšej pandemickej prasacej chrípke a neprejavil potrebnú razantnosť a odhodlanosť pri presadzovaní plošného očkovania.

Počas snahy o prevrat tesne pred voľbami bola cudzími mocnosťami inštalovaná do prezidentského úradu osoba, ktorú pár mesiacov pred voľbami nikto nepoznal. Rovnako ako by nikto nepoznal Havla, keby ho krátky čas pred 17. novembrom 1989 neuväznili. S tým rozdielom, že rozhodujúcim faktorom na vytvorenie PR nebolo väzenie, ale skládka. Len pre zaujímavosť, Havel už vo väzení pred 17. novembrom o sebe tvrdil, že bude prezidentom. Čašník, ktorý mu do väzenia nosil jedlo z reštaurácie oproti, ho oslovoval pán prezident.

Tak ako 17. november 1989 slúžil na naše poníženie ekonomické, spoločenské a duchovné, rovnaký cieľ má aj prevrat, ktorý odštartoval matovičov "míľnik". Bola inštalovaná neslovenská prezidentka, bol inštalovaný neslovenský parlament, z médií na nás kričia neslovenské správy, v ktorých dostávajú slovo neslovenskí neodborníci. Cieľom je absolútne rozložiť našu krajinu nielen ekonomicky, ale aj duševne, poštvať ľudí proti sebe, aby sme sami na sebe vykonali národnú samovraždu.

Tento zámer sa cudzím neslovenským silám bude dariť do takej miery, do akej to my sami pripustíme. Myslím, že zo strany "mierotvorcov a salónnych demokratov" už bolo na nás vykonané dosť, aby sme si v dostatočnej miere uvedomili, k čomu to všetko smeruje. Po očkovacom terore nastúpi teror ekologický, potom teror finančný a hovorí sa aj o nedostatku potravín.

Ak ešte chceme vôbec existovať, tak každý z nás musí zahodiť lenivosť, zahodiť masku menom "mňa sa to netýka" alebo "ja nemám čas", vypudiť médiami pestovanú depresiu typu "čo už len my zmôžeme". Nuž, nielenže zmôžeme, ale aj musíme, pretože naša budúcnosť sa týka každého z nás, či sme, alebo nie sme očkovaní, či si ten čas nájdeme, alebo si ho necháme vziať úplne.

Vedzte priatelia, že my môžeme skutočne veľa. Otázne je, či to chceme. Či chceme budovať svoj svet na náš obraz, alebo si ho necháme vymaľovať cudzincami.

P.S.

Správa Komisie Federálneho zhromaždenia Československej republiky zameranej na vyšetrenie udalostí 17. novembra 1989 sa stala utajenou a nikdy nebola uverejnená. Dôsledky vyšetrovania sa premietli do odsúdenia niekoľkých bezvýznamných policajtov na niekoľkomesačné alebo podmienečné tresty, pretože vyšetrovanie bolo zamerané len na násilnosti na Národnej triede v Prahe a zámerne sa vyhýbalo politickému pozadiu prevratu. Všetky najdôležitejšie materiály týkajúce sa Charty 77 a ďalších prominentov boli z FMV (Federálne ministerstvo vnútra) odstránené ešte pred 17. 11. 1989, zvyšok (vyše 15 tisíc osobných zväzkov ŠTB) bol zlikvidovaný v priebehu februára a marca 1990. V tejto súvislosti podivuhodne pôsobia aj záhadná samovražda plukovníka Bečváře, ktorý 17. novembra vydal rozkaz nasadiť jednotky ÚRNA, či nehoda Alexandra Dubčeka.

Zdroj:

1. Noviny Pravda a Smena roky 1988 až 1990

2. Miroslav Dolejší, Analýza 17. listopadu a změn ve východní Evropě v roce 1989