List ženy - matky!

11.02.2022

Dovolila som si touto cestou osloviť Vás osobne, nakoľko tak vypätej medzinárodnej situácii sa vystavili všetci občania Slovenskej republiky i okolité štáty!

"Naša" bezohľadná vláda nás svojim odsúhlasením prítomnosti vojsk USA a NATO zaťahuje do pripravovaného vojnového konfliktu voči Vašej vlasti Ruskej federácii. Všetci rozumní ľudia chápu, do akej nebezpečnej ,,hry" nás táto vlastizradná vláda plagiátorov na čele s americkou agentkou Čaputovou vohnala.

Vláda podpísala krajne nevýhodnú zmluvu s vojenským zastúpením USA a NATO. Dlho utajované citácie tohto nebezpečného paškvilu unikli aj na verejnosť. Cudzie vojsko bude okupovať slovenskú pôdu vo vojenských kasárňach a letiskách pôvodne patriacu slovenskej armáde. Občania SR zisťujú, že obsah muničných skladov v správe americkej armády nebude možné kontrolovať! Bez kontroly tak nebude možné zabrániť možnej inštalácii jadrových hlavíc na našom území. Vojnoví jastrabi spoza veľkej mláky z nás de facto robia živé štíty.

Som zásadne proti tomuto katastrofálnemu hazardovaniu. Dve svetové vojny zdevastovali územie Európy ako po materiálnej, morálnej stránke, tak i obrovskými stratami na životoch. Najviac sĺz preliali ženy a matky. Utrpenie civilistov vo vojnových konfliktoch bolí každého vnímavého človeka najviac.

Vás, vážený pán Bratčikov, považujem za jedného z nich. Preto sa obraciam na Vás, aby ste môj list pretlmočili aj pánu prezidentovi V. V. Putinovi. Slovenské ženy a matky ho prosia o mierové konanie na medzinárodnej pôde. Sme Slovania, deti múdrych predkov. Preto apelujem na túto večnú a nemennú múdrosť. Odkážte pánu prezidentovi, že tu, na maličkom Slovensku, žijú aj dobrotiví, pracovití a srdeční ľudia. Slováci, Slovenky a ich milované nevinné deti.

Ja osobne žijem v meste Prešov. Som aktívnou členkou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a občianskeho spoločenstva Šarišská dŕžava. Kladením vencov na vojenských cintorínoch si spoločne uctievame všetkých nebohých vojakov Červenej armády vtedajšieho ZSSR. Padli v boji s nemeckým nacizmom za oslobodenie a náš budúci krásny život i detstvo pod mierovým nebom.

Právo na takýto život majú aj teraz narodené deti. Preto Vám píšem tento list. Verím, že môžem slovami vyjadriť postoje všetkých slovenských žien a matiek. Skutočným ochrancom mieru a pokoja sú práve ženy - matky. Len oni vedia, koľko bolesti, citu i radosti stálo priviesť na svet nového človiečika. Len matky poznajú vysokú cenu nevinného života. Bolo to tak v dávnych dobách, v novoveku i dnes. Sme darkyne života, a preto nám nesmie byť upreté právo nemlčať, volať po mierových riešeniach za záchranu života našich synov a dcér.

Necitlivé a moci bažné riešenia nás už mnohokrát priviedli na okraj priepasti a zánik civilizácie. Už nikdy nesmieme byť spoluvinní za vraždenie civilistov, tak ako to bolo za vlády Mikuláša Dzurindu. Jeho vláda povolila prelety amerických bombardérov cez vzdušný priestor SR na slovanskú krajinu Srbsko. Nasledovalo ,,humanitárne" bombardovanie Belehradu. Prvá obeť z radov civilného obyvateľstva bol vysokoškolský študent narodený vo Vojvodine. Mikuláš Dzurinda má na rukách krv bratov Srbov i nášho občana slovenskej národnosti.

Naša terajšia vláda nás nerešpektuje, pritom žije z mozoľov pracovitých rúk Slovákov. Ako aktívna členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a občianskeho spoločenstva Šarišská dŕžava, som sa za posledné roky zúčastnila mnohých demonštrácií proti členstvu SR v NATO. Nič nepomohlo! Preto chápte tento list ako zúfalé volanie žien o pomoc! Vieme, že pokiaľ budú na územie RF vypálené jadrové rakety z územia SR, Poľska či Rumunska, hrozí nám jadrový konflikt! Taká vojna sa nedá vyhrať. Uvedomujem si, že vojenské základne na Slovensku sa stanú terčom na bojových mapách.

Nechápem snahy obchodníkov so zbraňami... nemajú rodiny?! Či nežijeme všetci na jednej modrej planéte zvanej Zem? Sme na jednej lodi. Miesta je tu pre každého dosť! Nech nás nechajú pokojne žiť!

Vážený pán veľvyslanec, chápte môj list ako krok bezmocného občana SR. Krok ženy a matky, ktorej dal osud dvoch synov. Mám len dve prázdne ruky. Nemám inú zbraň v mojich mäkkých dlaniach. Mám ešte hlas, silný dosť na to, aby sa prihlásil k svojim bratom - Rusom. Iste ste ho už počuli zo záznamov vo Svidníku, na Slavíne i v našom krásnom meste. S úctou a pietou si obliekam sovietsku uniformu rovnakú, v akej ležia ruskí chlapci prikrytí ťažkou zemou Dukly. Ak tu kladieme vence, pálime sviečky, premýšľame nad nezmyselnosťou vojny, bezbrehého utrpenia a straty mladých životov.

A potom je tu ešte jedna, posledná záštita. SLOVO. Ak na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u BOHA, a to slovo bolo BOH, tak teraz potrebujeme my, jeho deti SLOVANIA, silu a múdrosť SLOVA.

Budúcnosť patrí SLOVANOM!

Dozrel čas... Je päť minút po dvanástej! My, tu na Slovensku, nemáme v rukách žiadnu zbraň na sebaobranu svojich rodín okrem SLOVA. Preto som ju použila. Referendum o predčasných voľbách zmarila samotná prezidentka. Krajne nevýhodná zmluva s USA o vojenskej okupácii vojenských základní jej však vyhovuje. Odrodilcom je jedno, ako veľmi poškodia našu republiku a ľudí v nej. V ošiali ziskuchtivosti si nevšimli, že páchajú vlastizradu!

Hlas ľudu - hlas Boží. Až múdre slová zmĺknu, začnú rinčať zbrane! Preto sa chcem brániť len mojim čistým slovom...

S pozdravom

Eva Hrabková


Šarišská dŕžava ďakuje p. Igorovi Jurečkovi za nahovorenie listu do audioformy.

Zdroj: Igor Jurečka